Autor: Mgr. Erik Šatara
V prechádzajúcom príspevku sme hovorili o osamelosti a sociálnej izolácii starších ľudí, ktorá sa dostalo do centra záujmu aj v období pandémie, kedy sme mohli zaznamenať zvýšené riziko osamelosti a izolácie starších ľudí v prirodzených podmienkach, predovšetkým prijímateľov/liek sociálnej služby vyššieho veku. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vydalo práve v tomto období dokument upravujúci postup spolupráce s rodinou počas pandémie z dôvodu rizika sociálnej izolácie, ktorého autorkou je M. Kovaľová. Izolácia prijímateľov/liek sociálnej služby dostala nový, výstižný názov „tichá epidémia“, ktorá v tomto období chránila životy, ale jej dlhodobé pôsobenie ovplyvnilo životy ľudí a stále ich ovplyvňuje aj v súčasnosti.
Vzhľadom na výstižnosť pojmu „tichá epidémia“ sociálnej izolácie je dôležité poznamenať, že podľa Kovaľovej (2021) každý prijímateľ/ka sociálnej služby prežije v určitej miere sociálnu izoláciu, ktorá môže mať negatívne dopady na zdravie staršieho človeka. Čo nám ako pomáhajúcim profesionálom, príbuzným, či blízkym ľudom môže pomôcť rozpoznať, že náš blízky sa ocitol v izolácii a prežíva pocit osamelosti ?
V zahraničnej literatúre a v spomínanom dokumente sa objavuje niekoľko špecifických príkladov, ktoré sú považované za znaky sociálnej izolácie a môžu poslúžiť včasnej identifikácii:
- nespokojný spánok; Jedna zo štúdií (viď Cacioppo a kol., 2002) poukázala na vzťah medzi spánkom a osamelosťou. Čím osamelejší sa človek cíti, tým je jeho spánok roztrieštenejší. Ak ste spozorovali u svojich rodičov, starých rodičov, že nespia dostatočne dobre, majú problémy so spánkom, tak sa spoločne porozprávajte, venujte im pozornosť.
- ocitnutie sa v „materiálnej pasci“; Piaters (2013) vo svojom výskume pracoval s hypotézou, že sociálna izolácia podporuje materializmus. Dôležité je to, že osamelosť prispieva k materializmu a naopak. Jednoducho povedané, ak sa starší ľudia cítia osamelí, hľadajú činnosti, ktoré by mohli robiť, nakupovaním potláčajú pocit osamelosti, aby kompenzovali nedostatok sociálnych väzieb. Nájdite si chvíľku času a porozprávajte sa so svojimi rodičmi, starými rodičmi, možno sa cítia osamelí.
- strata chuti do jedla, úbytok na váhe; Starší ľudia jumôžu pociťovať, ak sa cítia osamelí, hoci táto zmena chuti do jedla môže byť normálna ako súčasť procesu starnutia. No napriek tomu je dobré venovať pozornosť aj tomuto sprievodnému znaku starnutia.
- zmieňovanie príbuzných, priateľov, s ktorými sa dlho nevideli (nepočuli); Hoci tento aspekt môže súvisieť iba s tým, že staršiemu človeku chýbajú blízki, tak ho napriek tomu možno označiť aj za prejav osamelosti. Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať hlavne frekvencii a frázam, ktoré starší ľudia používajú. Kovaľová (2021) uvádza frázy: „Nikto ma už nenavštevuje….nikto mi netelefonuje.“; „Nemáme už nič spoločné s mojimi blízkymi (priateľmi)“; „Chýbajú mi“; „Ako sa majú….“.
- zmena frekvencie telefonických hovorov; Starší ľudia môžu potrebovať niekomu zatelefonovať, porozprávať sa častejšie alebo vytvoriť si nové kontakty, aby sa vysporiadali so svojou osamelosťou. Rovnakým varovným signálom môže byť aj znižovanie frekvencie telefonátov. Vtedy osamelí, izolovaní starší ľudia prestávajú hľadať nové kontakty (viď. Petersen a kol., 2016).
- slovné náznaky; Starší ľudia môžu spomenúť, naznačiť, že sa cítia osamelo – niekedy to môžu povedať aj priamo. Je však dôležité venovať pozornosť vyjadreniam a správaniu starších ľudí, aby sme zistili, že sa napr. nemajú s kým porozprávať alebo sa chcú stretnúť s priateľmi.
- zmeny správania; Osamelí starší ľudia sa môžu utiahnuť do seba, prestávajú sa stretávať s ostatnými. Jedným z prejavov osamelosti je aj snaha upriamiť pozornosť na seba, napr. cez imaginárne zdravotné komplikácie. Samozrejme v takomto prípade svojich blízkych nekonfrontujte, aby ste zistili pravdu, ale sa snažte s nimi stráviť čas a porozprávať sa o tom, čo aktuálne prežívajú a už vôbec nepodceňujte ich vyjadrenia, aby ste zabránili zdravotným komplikáciám. Dôležité je byť trpezlivý a venovať pozornosť ich aktuálnemu prežívaniu a pocitom.
Kovaľová (2021) v Dokumente, ako postupovať a spolupracovať s rodinou počas pandémie z dôvodu rizika sociálnej izolácie uvádza aj ďalšie prejavy, ktoré signalizujú pocit osamelosti, izolácie a môžu nám poslúžiť pri prevencii a odhalení sociálnej izolácie aj v súčasnosti:
- nekomunikatívny, do seba zahľadený pohľad,
- slabý očný kontakt,
- pasivita, prijímateľ/ka reaguje, aby vyplnil/a očakávania druhých,
- strata zmyslu života,
- zaoberá sa len svojimi myšlienkami,
- správanie a hlas je skôr nepriateľský, v odpore,
- uzavieranie do seba.
V závere je dôležité upriamiť pozornosť na komunikáciu a pozornosť, ktorú si zasluhujú naši blízki. Ak máte pocit, že si neviete so vzniknutou situáciou poradiť, tak sa obráťte na pomáhajúcich profesionálov, pretože negatívne dôsledky osamelosti, hlavne na zdravie staršieho človeka, sú nezanedbateľné. Práve záujem a otvorená komunikácia môže v mnohých prípadoch pomôcť zvládnuť dopady osamelosti a odkryť témy, ktoré súvisia s kvalitou poskytovanej starostlivosti. Ak máte otázky v súvislosti so starostlivosťou o Vášho príbuzného a máte pocit, že starostlivosť, ktorá mu je poskytovaná je neadekvátna alebo nekvalitná, obráťte sa na náš odborný tím.
CACIOPPO, T. J. a kol. 2002. Do lonely days invade the nights? Potencial social modulation of sleeep efficiency. In. Psychological Science. vol. 13, no. 4 <https://doi.org/10.1111%2F146 7-9280.00469>.
KOVAĽOVÁ, M. 2021. Dokument postupu spolupráce s rodinou počas pandémie z dôvodu rizika sociálnej izolácie. Bratislava : MPSVaR, 10 s. <https://www.employment.gov .sk/files/sk/koronavirus-pracovna-socialnaoblast/socialnesluzby/dokumentpostupuspoluprace-rodinou_navstevny-poriadok_pocas-pandemie.pdf>.
PETERSEN, J. a kol. 2016. Phone behaviour and its relationship to loneliness in older adults. In. Aging Menthal Health. vol. 20, no. 10 .< https://doi.org/10.1080%2F13607863.2015.10609 47>.
PIATERS, R. 2013. Bidirectional Dynamics of Materialism and Loneliness: Not Just a Vicious Cycle In. Journal of Consumer Research. vol. 40, no. 4. <https://doi.org/10.1086/671564>.